Vesmír už po stáročia fascinuje ľudstvo. S rozvojom kozmonautiky sa náš vzťah k vesmíru prehlbuje. Každá misia do kozmu nás posúva bližšie k pochopeniu toho, ako vesmírne prostredie ovplyvňuje ľudské telo. Jedným z najzaujímavejších a najmenej preskúmaných aspektov je vplyv mikrogravitácie na našu DNA. Mikrogravitácia, stav takmer úplnej beztiaže, má na ľudské telo množstvo účinkov, ktoré nie sú možné zažiť na Zemi. Keď astronauti strávia týždne alebo mesiace v tomto prostredí, ich telá prechádzajú zásadnými zmenami. Okrem zmien v hustote kostí a svalovej hmote dochádza aj k procesom na molekulárnej úrovni. DNA, ktorá nesie naše genetické informácie, je vystavená vplyvu tohto extrémneho prostredia.
Výskumy naznačujú, že mikrogravitácia môže zvyšovať úroveň oxidačného stresu a zápalových reakcií, ktoré môžu poškodiť DNA. Poškodenie DNA môže byť spôsobené aj zvýšenou expozíciou kozmickému žiareniu, ktoré preniká ochranným štítom Zeme a zasahuje do buniek astronautov. Tento proces môže viesť k mutáciám a zmenám v genetickom kóde, ktoré môžu mať dlhodobé následky na zdravie. Jedným z najznámejších výskumov v tejto oblasti je štúdia dvojčiat NASA, ktorá skúmala účinky ročného pobytu astronauta Scotta Kellyho na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
Po jeho návrate na Zem vedci zistili, že jeho telo prešlo zmenami, ktoré sa prejavili aj na genetickej úrovni. Niektoré z týchto zmien sa po návrate na Zem vrátili do pôvodného stavu, avšak iné pretrvali, čo vyvoláva otázky o dlhodobých dôsledkoch vesmírnych misií. Hoci je stále veľa nejasností, jedno je jasné: mikro gravitácia a kozmické prostredie majú zásadný vplyv na ľudské telo a DNA. Preto je dôležité pokračovať v tomto výskume, aby sme lepšie porozumeli tomu, ako zabezpečiť zdravie astronautov počas dlhodobých vesmírnych misií. Možno práve tieto objavy nám raz umožnia bezpečne cestovať na Mars a ešte ďalej, bez obáv z trvalých následkov na našu genetickú výbavu.
